Nejnovější články

Umenie

Středa v 20:04 | alex |  II. kapitola
"Pocit zúfalstva a nešťastia sú pre umelca dôležitejšie než pocit spokojnosti, pretože zúfalstvo a nešťastie podporujú ľudskú vnímavosť."

Francis Bacon


Rozhodla som sa, že opäť začnem fotiť na čiernobiely film. Raz v lete si potom nájdem čas a filmi vyvolám. Teším sa na všetky tie spomienky.

Alex.
Počet komentářů: 1
 

Trblietky

12. listopadu 2009 v 21:21 | alex |  II. kapitola
Milujem, keď povie tým svojím nedokonalým hlasom s dokonalou vážnosťou a tónom v hlase: "Viac menej".
Juch! Náhrám si to a budem to počúvať donekonečna.
Vaša Alexia :)
Počet komentářů: 2

Robko - 11.11.2009 den D

11. listopadu 2009 v 22:30 | alex |  II. kapitola
A tak som dneska písala s Robkom. Len tak mi napísal po pár mesiacoch. Prišli sme na, to že sme dnes prešli okolo seba. Poznám ho tisíc rokov a vždy sme si robili srandu typu: no raz sa náhodne stretneme v Blave a zapijeme všetky naše spoločné nesplnené sny.
A Robko hovorí: ale uplne si spominam na ten moment :D idem idem (sme boli zrat v KFC fuuuuj) a cely cas sklonena hlava ze prsi hnus a zrazu sa obzriem na chvilku a ze wau ta sa na niekoho podoba :D... ale ja som uplne citil ze mam sa tam kuknut :D chapes ze cely cas som mal sklonenu hlavu ale proste wau :D nemam slov :D
Náhoda je debil :D

Vaša Alex.
Přidat komentář

Momentálne.

11. listopadu 2009 v 22:08 | alex |  II. kapitola
Som snáď uväznená na konci sveta v niakej diere. Všade padá lístie, prší a ja mám pokazený dáždnik. Pán Dokonalý sa snáď tvári, že čiastočne neexistuje. Netuším, či je chorý, alebo ako vlastne. Mám len ten pocit, že sa mi vyhýba a naozaj sa mu to darí.
Určite rieši niake depky a nemá ani žiadnu túžbu zdôveriť sa mi, požiadať o pomoc.
Chýba mi. Moc.
Alex.
Přidat komentář

Jeseň

1. listopadu 2009 v 19:17 | alex |  Zdania
©AmyCat Title:Autumn
A chcela som, aby ma odfotil v lístii. Tak ako minulý rok. Žiaľ o dva týždne budem mať akurát tak anjela v snehu, nie hlavu v lístii :P

Alex.
Počet komentářů: 4

Bolo nebolo bude

31. října 2009 v 22:21 | alex |  II. kapitola
Normálne by som to sem nepísala. Vlastne ani nechcem celkom napísať o čo ide. Kedysi som o tom mohla hovoriť otvorene. Ale potom o tom chcel hovoriť aj niekto iný a to už podľa mňa nebolo v poriadku. Odvtedy sa o tom nebaví. Je to možno už veľké tabu. A teraz som vďačná aj za to čo mám. Vlastne som veľmi šťastná. Asi je hlúpe, že mám potrebu písať o svojom šťastí.
A teraz len tajne dúfam, snívam a verím.
Len už nemyslím tak na slová ako na skutky.

Vaša Alex :)
Přidat komentář

OW JES!

31. října 2009 v 18:04 | alex |  II. kapitola
©AmyCat

Po mojom poslednom článku mu napísalo zopár ľudí. Veľmi ma to prekvapilo.
Všetko sa obrátilo opäť na dobré.
Verím, že to tak bude už navždy. Teším sa :)


Vaša Alex.

A chýba mi on :)
Přidat komentář

Retrospektíva

31. října 2009 v 17:45 | alex |  Zdania
©AmyCat

Ňuf ňuf :)

Přidat komentář

Nenávisť

29. října 2009 v 9:39 | alex |  II. kapitola
Bolo to takto. Chcela som odísť navždy. Dlho som nad tým rozmýšlala. Všetci na mňa len kričia a hovoria, že im prekážem. Že nie som na ničoho hodná. A on to nechápe. Prekáža mu moja zodpovednosť. Ale ja taká musím byť. Musím každý deň dokazovať, že som hodná života, že skutočne za niečo stojím.
Ona na mňa kričala a ja som sa stala niekým iným. Hanbím sa za to. Za to, že som to spravila, a za to že som nemohla bodať hlbšie. Lebo teraz mi ostanú len jazvy, ktoré mi budú pripomínať moju zbytočnosť. Mohla som to ukončiť. Nie je to sebeckosť. Sebecký je ten, ktorý nedokáže prijať moju smrť. Smrť niekoho, kto mu prekážal.
A potom ma zbyla a ja mám teraz modrú celú ruku.
Najhoršie je, že nerobím veci preto, lebo chcem, ale z nenávisti.

Miss A.

Počet komentářů: 4

Sa usmialo na mňa

27. října 2009 v 19:48 | alex |  II. kapitola
Slnko :)
Proste by ma nenapadlo, že ma ten človek zavolá von. Lebo niekto iný nemá čas. A môj život straitl zmysel, lebo už niet pre koho žiť. Lebo všetko som robila len kvôli nemu. Od tej doby, čo som ho spoznala.
A potom som sa šla niekomu vyplakať. Och, nie. Tak by som to nenazvala. Len som sa cítila sama a vedela som že ma pochopí. A ten človek je ochotný očividne spraviť pre moje blaho čokolvek (nie doslovne). A teraz som potešená a milá, lebo sám od seba chce ísť so mnou von a ja som ho o to nežiadala. Vlastne nikdy by ma to nenapadlo. Po tom, ako sa správal naposledy, keď som bola v jeho blízkosti. Ako úplný idiot. Ale tak fajn, ospravedlnil sa mi za to. To je +. Len sa mi nepáči tá vec. Že sa na niekoho opäť spolieham a dôverujem mu.

Vaša Alexia.
Počet komentářů: 1

Další články

Kam dál