Sadla som si a čakala. A potom prišiel autobus, po ňom ďalší. Neprišiel. V poslednom čase mi stále robil napriek. Urážal ma kedy to len šlo. Neverila som žema až tak nenávidí. Po tvári mi stekali slzy. V duchu som si opakovala, že sa mi to len sníva. Neprišiel. Ostala som úplne sama. Mohla som byť vygumovaná zo sveta a nikto by si to nevšimol. Utrela som si slzy a odišla. Na vine som si vraj sama. Tvári sa, že sa nič nestalo. Hľadí na mňa ako na najhlúpejšiu zo všetkých husí. Mala som odísť pri prvej facke a viac sa neobzerať. A.

Posledné tri dni som strávila v nemocnica. S radosťou by som sa tam vrátila. Som doma 4 prekliate hodiny a už to vidím veľmi biedne. Neskutočný teror. A.

Ahoj Slnko.
Chcela som ti to povedať osobne, no nemohla som. V poslednej dobe Ťa často nestretávam na školských chodbách. 1. septembra vyrážame do Ríma spoločne a oslávime tam moju 18tku. Moc sa teším. Bude to ako za starých čias, keď sme spolu chodili na základnú a boli sme spolu každý deň. Posielam pusu.

Tvoja L :)

Vtedy sme spolu boli ešte krátko. Mali sme imatrikulačky. Zabávali sme sa. Ja som chcela ísť domov, ale ona hovorila aby sme ešte ostali. Povedala o ňom, že je idiot, že si ma nezaslúži. Udrela som ju. Nikdy som to neoľutovala. Až do dnes.

Mala si mi vtedy streliť tiež a potom ešte a ešte... Až kým by som sa nespamätala. Mala som ťa vtedy počúvnuť.

Ďakujem.

A.

Kto už je len on, že môže hodnotiť moje slová a správanie.
Boh?
Sorry, že som si to nevšimla skôr.

A.

Aj teba zjem, aj teba zjem a teba tiež. Všetkých vás láskou zožerem.

A už budú prázky. A ja budem 3 týždne bez školy. Stavať snehuliakov, geľovať sa, sánkovať.

Vaša Alexia :).

Ráno som po dlhom presviedčaní samej seba vstala. Naraňajkovala som sa. Potom mama kričí: Počuj. Včera keď som bola v práci, pozerala som výsledky testov. Máš alergiu na škrob. Ale ešte nemáš hotové všetky výsledky.

Vravím si: fajn. Moja záhadná alergia na všetko je vyriešená. Teraz sa budem do konca života napchávať už len... vlastne ani neviem čím.

Išli sme do kostola. Myslela som, že ma tam trafí šlak. Nekonečne dlhé služby božie a mňa všetko svrbelo kvôli alergií. Bolo mi horko. Mama sedela vedľa mňa. Snažila som sa prepočuť jej falošný spev. Ale vždy keď bolo v texte písmeno s zalial jej hlas moje ušné bubienky hlasitým SCCCS.

A potom bol koniec a my sme šli domov. Stála som pri aute a vtedy sa pohlo. Celé auto šlo rovno cez moju nohu a potom na nej zastalo. Začala som kričať, nech oco cúvne rýchlo späť. Cúvol a ja som si sadla do auta. Rozplakala som sa.

Vaša Alexia.

V poslednom čase sa to zmenilo. Je pre mňa jedinou nádejou. Dogmou pre ktorú žijem.

Je to ako keď ste do niekoho veľmi zamilovaní. Zobudíte sa uprostred noci a začnú vám po tvári stekať slzy šťastia.

Alex.

Ležala na posteli. Hľadela na telefón. V duchu sa pýtala samej seba, či mu má zavolať. Po ich poslednom stretnutí sa mu bála čokoľvek povedať. Mala strach o ich vzťah.

Zaspala a on ju prebudil. Opäť nadobudla trochu istoty. Cítila v jeho hlase istý druh radosti, ktorý robil šťastnejšou aj ju.

Alex.