Leden 2007

Iný???

30. ledna 2007 v 20:45 | alex |  Život, ktorý "žijem"
Žijem život ako každý iný. Ráno vstanem, oblečiem sa, najem idem do školy. Prídem domov, učím sa, idem von s priatelmi.
Rovnaký ale predsa iný.
Robia ho jedinečný maličkoti. Úsmevy a slová ľudí, ktorých milujem viac ako čokolvek iné. Možno slová, ktoré nie sú vždy len pekné. Sú však úprimné.
Úprimnosť. Niečo čo mnohým chýba a nevedia to nájsť. Boja sa, že svojimi slovami ublížia. Úprimnosťou sa však nedá ublížiť. Úprimnosťou sa dá iba pomôcť.

DhaRma... O živote

25. ledna 2007 v 14:15 | DhaRma |  Básničky
Nenávidím ťa," povedala mi v ten deň v záchvate zúrivosti, ktorú som v nej vyvolal. Vždy bola tak trochu prchká, ale toto som od nej nečakal. Tak som sa len zodvihol, otvoril dvere a odišiel. Dodnes rozmýšľam nad tým, aké by to bolo keby som sa vrátil, keby som sa jej bol ospravedlnil. Niekedy sa však zatnem ako mulica a vtedy so mnou už nikto a nič nepohne. Odvtedy sa veľa zmenilo, zošediveli mi vlasy, prestal som športovať, no a ona? Ona zomrela. Jej popol odvial júlový vietor. Nechcem byť morbídny ani patetický ani sentimentálny, ale možno ľúbiť mŕtveho?? Môže živý milovať mŕtveho? Keď si v pamäti spomínam na reči svojich už niekdajších priateľov- spamätaj sa starký, príde iná, čas všetko zahojí. Doboha so všetkým, so všetkým po čom som kedysi tak túžil. Jeden múdry človek raz povedal: "Len plytkí ľudia potrebujú roky, aby sa zbavili nejakého citu. Kto je pánom seba samého, vie prestať žialiť tak ľahko, ako si vie nájsť nejakú potechu". Rozoberám ten citát už dobrých dvadsať rokov, no ešte stále ho neviem pochopiť. Vždy som si myslel, že je to presne naopak, že silný cit pretrvá a slabý sa rýchlo stratí. Takže podľa všetkého som len plytký úbožiak, ktorý by sa mal spamätať. Ach, tie spoločenské konvencie, sú mi na smiech. Človek sa musí vždy niečím riadiť, niečoho sa držať, niečomu veriť, niečomu byť oddaný...... niečo, niečo. Stále len niečo. Ale čo je to TO niečo? Nikto mi to nikdy nepovedal, pardon, na to by som asi mal prísť sám, však? A čo keď sa nechcem ničím riadiť, žiť len tak ako to cítim? Nastal by chaos, strašný guľáš všetkého, čím sa ľudia riadili. Boli by sme otrokmi vlastných citov. Ale teraz sme otrokmi "niečoho". Tak čomu mám veriť? Sebe, či iným? Ľudia by pravdepodobne stratili aj svoju hrdosť, určite, len si to predstavte, riadiť sa citmi, alebo človek pozná vlastné hranice? Ale sú aj takí čo nie... úbohé ženy, úbohí muži, úbohí ľudia. Stali by sa
z nás chudáci, aspoň z väčšiny určite. Vlastne neviem, možno z menšiny, nepoznám toto ľudstvo, nechcem všetkých súdiť podľa seba. Ale určite to poznáte, ste zaľúbený ako slepý kôň, nevidíte, nepočujete, nevnímate okolitý svet, robíte veci, ktoré by ste za "triezveho" stavu nikdy neurobili, niekedy si aj poviete "dosť, stačilo!!, už viac nevládzem", ale stále opakujete tie isté chyby. Podľa mňa sa človek nikdy nepoučí z vlastných chýb a z tých cudzích už tobôž nie. Chyby robíme, opakujeme ich stále dokola, tie isté, aj keď si hovoríme, že už nikdy viac. Sme smiešni a slabí, takže vylučujem city ako rozhodujúci komponent našeho rozhodovania. Tu nastupuje racionálny rozum. Čistý, ohraničený, s pravidlami, iba čierna a biela, nič viac. Ha, a čo potom? Bezcitné roboty bez škrupúľ, chladní ako zamŕzajúca voda, to už hraničí s nečlovečinou. Veď nerobia nás ľuďmi práve tie naše omyly? Lenže kde nájsť hranice medzi citmi a racionálnym rozumom? Nikto vás to nenaučí. Je to niečo v nás, zabudované ako matičná doska v počítači. Samozrejme u každého sa líši, preto toľko rôznych pováh, charakteristických čŕt a vlastností.
Aby som sa vám priznal, ja neviem, kde sú moje hranice. Niekedy aj viem, že toto by som nemalrobiť ( nahovára mi to môj racionálny rozum ), ale aj tak to spravím. Nie je to zvláštne? To sa riadim citmi. A keď sa mám riadiť citmi som studený, odmeraný ako ľadový cencúľ. Prevrátené hodnoty naruby. Asi to tak v živote chodí. Ktovie aké by to bolo, keby to bolo opakom toho čo je teraz. Možno práve vtedy by bol svet iba obyčajným miestom. Takto je to nepredvídateľná, farebná záhrada. Neviete, čo sa stane.
Podľa ďalšej blbej spoločenskej konvencie, by som mal urobiť- tejto urputnej snahe na niečo prísť- záver. Ale keďže nie som spoločensky založený, sklamem všetkých úzkoprsých pajácov.Záver nebude....rozmýšľajte prečo

Stratená kamarátka

9. ledna 2007 v 19:26 | alex |  Život, ktorý "žijem"
Pred pár týždňami som msa zatúlala na stranku liečebne Železnô. Liečia sa tam ochorenia ako astma a podobne. Ja som v tej liečebni pred 4 rokmi stravila 21 nádherných dní. Našla som tam mnoho kamarátov, no so všetkými som už stratila kontakt až do dnes. Vnávštevnej knihe tej stránky som našla mail dievčaťa, ktoré tam so mnou tých 21 dní strávilo. Ona a jej brat, ktorý je rovnako starý ako ja. Teraz som štastná, že sme sa našli ako aj Maťa, to je to dievča, ktorej mail som tam našla. Mám od nej fotky zliečenia tak vám tu niake dám aj s komentármi.
***
WARING: Tieto fotky boli fotené pred viac ako 3 rokmi!!!
***
Na tejto fotke sme komplet partia čo sme tam boli.
***
Na prechádzke.. a tam bolo prechádzok viac než dosť...každý deň aspoň 10 km
***
Tu sme boli na výlete. Myslím že k niakemu stožiaru.
***
Chalani mali scénku z Uragánu a celkom sa im to aj vydarilo xixi.
***
Ďalšia scénka z Uragánu.
***
A to je všetko prajem vám aby ste aj vy našli priatelov, ktorých ste už stratili.
...vaša AleXiA...

Vianočný darček od Satty

5. ledna 2007 v 21:12 | alex |  Blogy
Síce trošku oneskorene ho sem dávam ale dostala som na Vianoce darček od Satty. Ďakuj krásny x)
...vaša AleXiA...

Alisina sutaz o naj poviedku & basnicku

5. ledna 2007 v 20:40 | alex |  Blogy
Alisia usporiadala na svojom blogu suťaž o najlepšiu poviedku & basničku. Tak sa rýchlo prihláste a potešte tak Alisiu. Jej blog nájdete na adrese www.malianjeli.blog.cz. Nech vás nezastraší konkurencia a nech vyhrá najlepší.
...Vaša AleXiA...

3. miesto v súťaži o nej.blog

5. ledna 2007 v 20:25 | alex |  Blogy
Ako som Vásuž informovala prihlásila som sa do súťaže o nej. blog na blogu
Jitulky. Vyhrala som ceny a tu sú
Ešte raz ďakujem!!!
...Vaša AleXiA...