Červen 2008

Stanovačka - časť druhá

24. června 2008 v 15:26 | alex |  Život, ktorý "žijem"
Vstali o 53 minút. Bolo 6 hodín ráno. Postupne sme s Mirom, Ondrom, Radom a Dominikou čakali, kým sa zobudia ostatní. Simona zo stanu vybehla veľmi na ľahko - v kraťasoch, zatiaľ čo my sme sa triasli v svetroch a bundách. Išla k potoku. Umyla si tam tvár. Nakoniec sme všetci v zdraví vstali.
Matina mama: No pome detská, dajte si kolečko okolo stanov. Zahreje vás to.
Všetci sme sa tvárili, že Matinu mamu nepočujeme. Nikto z nás nechcel poskakovať o pól siedmej ráno niekde v horách. Dokonca aj Matin tato sa rozhodol nedať nám rannú rozcvičku a namiesto toho si ešte trochu zdriemnuť. Mama Dominiky a mama Mati sa nám rozhodli poskytnúť rannú rozcvičku. Postavili sme sa do polkruhu.
Matina mama: Kto chce dať rozcvičku?
My: Boris!
Náš veľký spolužiak Boris totiž na stanovačke nebol. Vždy keď sa niekto opýtal otázku typu: Kto to urobí?, povedali sme, že Boris sa na to jednoznačne hodí najviac.
Matina mama: Ty?! Ty, si Boris? Poď dať rozcvičku!
Nakoniec šiel dať rozcvičku Miro. Všetci sme poslušne cvičili. Po rozcvičke sme si dali 3 koliečka okolo stanov a išli sme raňajkovať. Mali sme ako zvyčajne švédske stoly.
Matin tato: No, dobré ráno detská! Stanujete a máte tu švédske stoly. No tak toto som ešte nevidel.
A potom začal s tým svojím chytlavým smiechom. Matin tato má ten najchytlavejší smiech na svete. Všetci sme mali plné ústa a nemohli sme ani dožuť, ani prehltnúť. Začali sme sa smiať. Po raňajkách sme museli odpratať veci od Hrobára. Stoly a lavičky sme vyniesli von. Chalani hrali futbal, hrali sa opäť aj na vojnu - hádzali po sebe kamene z veží. Matina mama s Dominikinou odišli domov po kotol na guláš. Ostali sme na ranči len s Matiným ocom. Pozerala som sa ako Doda, Martin (Matin brat), Tánička, Monča a Maťa hrajú Uno. Sedela som vedla Ondra. Ondro neskôr odišiel hrať futbal a sadol si za mnou matin tato. Raz sme sa prekotili zo sedačiek, keď sa šiel oprieť, druhý krát ma z nich preistotu zhodil. Aspoň sme sa zasmiali. Potom šiel Matin tato na kyselku si zatelefonovať. Mne dal na starosti oheň. Nesmela som dopustiť aby vyhasol plameň.
Matin tato: Lea, postráž ten oheň, áno?
Ja: Nie, nie!
Matin tato: Ale Leaaa! Postráž!
Ja: No, nič nesľubujem.
Prikladala som k ohňu. Simona a Stachy mi boli nazbierať oheň do lesa. Boli sme sa pozrieť aj na extrémistov. Zistili sme, že to v podstate neboli žiadni extrémisti ale naši bývalí deviataci. Ležali na zemi v spacákoch, gitara na lavičke a flaša v ruke. Ja, Stachy a Domča sme šli hore do veže. Kým sa sa rozprávali vo veži, prišla Matina mama s Dodinou a dokonca aj Matin oco sa vrátil z kyselky. Začalo sa s prípravou gulášu. Kôli určitým surovinám, kt. idú do gulášu sa mi s ním pomáhať moc nechcelo. Prišla za nami Maťa. Dokonca som sa pred Maťou s Dodou aj schovala aby sme nemuseli ísť pomáhať. Maťa: Doda, Lea! Nemusíte sa mi tam schovávať ja vás vidím! Maťa prišla hore za nami. O niečom sme sa rozprávali a potom sme šli dole. Ja som šla za Ondrom, Vincom a Lukom. Boli sme schovaní rovno za stanoli m, takže sme videčo robia, ale nás vidieť nebolo. Postupne za nami prišli aj ostatní spolužiaci. Eh, áno toto je tá závažná časť. Vtedy Monča, Doda a Maťa zo mňa a Ondra začali robiť pár. To boli rehoty... Vďaka slečny. Nezabudnem ;)
S Ondrom sme jedli Disko kekse. Potom sme videli dvoch mladých (nehovorím, že nie pohladných) mládencov ako idú smerom k extrémistom. Niesli si v taške kyselku, ktorá im vytekala cez dierky v igelitke.
Nenápadne som šla s Mirom, Ondrom a Vincom po kyselku, na umývanie riadu. Boli sme tam 20 minút. Vinco napumpoval vodu a potom sme sedeli. Tá kyselka chutí strašne. Nečakane však prišla jedna pani, ako podotkol Ondro, isto bola z Ruska, lebo jedine tam chodia ešte stále na Ladách. Napila sa kyselky a hovorí: Hmm.. no táto kyselka je celkom dobrá! Isto lepšia ako tá hore! Ondro: No, tá hore, tá je moc železitá, až je pomaly červená. Táto je vajcovka. Pani sa napila ešte raz, povedala, že jej kyselka veľmi chutí a odišla. Čakali sme, že príde s niakou 50 litrovou bandaskou a nabere si, ale ona si pekne odišla na tej svojej Lade. Vstali sme. Ondro a Vinco sa chytili lavóra plný kyselky. Ondro: Vinco, skúsiš to na mňa vyliať a polejem ťa tou kyselkou celého! Ondro ani nedohovoril a už mu Vinco stihol poliať jednu topánku. Ondrom vylial celé vedro vajcovej kyselky na Vinca. Vinco teda napumpoval kyselku znova. Všetci sa pýtali, prečo sme vlastne boli pri tej kyselke tak dlho. Miro: Tam vám bolo tolko starých babiek. Nenormálne! Nikto si však nevšimol, že Ondro a Vinco boli od vody a strašne smrdeli vyjcovou kyselkou.
Šli sme na naše staré dobé miesto, kde nás nebolo vidno. Ondro nakoniec aj tak musel miešať gúláš. Ja som guláš miešať nemusela. Matina mama: Lea a ty miešať guláš nebudeš? Ja: Nooo... Matina mama: Veď s tebou by pomiešala tá varecha nie ty s ňou. Špako a Rado šli spať do stanu. Guláš sa zatial dovaril. Prišla aj Simona so Stachy. Aj ich poburovali naše mladé náruživé slečny - Doda, Maťa a Monča. Prišli aj tie. Najedli sme sa gulášu.Rozprávali sme sa o tom, že pár chalanov pôjde domov, lebo zajtra majú futbalový zápas. Po nás jedli chalani. Bolo treba zobudiť aj Špaka s Radom. Simona nemala to srdce. Vraj strašne zlato spali. Zobudili sa sami. Špako vyšiel von prvý. hore zadkom a poňom tak isto nasledoval Rado. Obaja našli pred stanom len jednu topánku. Začalo sa veľké pátranie po topánkach. Exkluzívne video - Ako Špako (ryšavé vlasy) a Rado (hnedé vlasy) na stanovačke hľadali topánky...


Potom sme sa všetci najedli a začalo mrholiť. Stoly sme presťahovali k horbárovi a hrali sme Kto? Kde? S kým... Ak ešte niekto nehral túto hru, pointo spočíva v tom, že sa zoberie papier, jeden napíše kto (napr. dievča), kde (napr. na WC), s kým (napr. s mačkou), kde.. a podobne. Dominika so Simonou však isté osoby prehovorili aby napísali, to čo napísali. Vyšlo teda: Lea na svätého Valentína v smetiaku pre dobrý pocit s Ondrom sexuje... S Ondrom sme sa na seba nemohli potom ani pozrieť. Pomsta je však sladká, a keď som začula, že niekto napísal na začiatok Dominika a na mňa vyšlo s kým, napísala som s mrkvou. Dominika v lese s mrkvou smrdia pre dôchdcov... Chalani medzi tým fetovali v stane repelenty proti komárom.
Chalani poskladali stany a pobalili sa. Vraj majú zajtra "dôležité" futbalové zápasy. Baby zatarasili brány, ale ani to nepomohlo. Všetci chalani okrem Špaka odišli domov. Sedeli sme hore vo veži a nadávali na nich. Simonina mama sa prišla pozrieť ako sa nám darí a doniesla Simone niake veci a pizza rožky. Simona z toho nebola 2x nadšená. Frflala, že na čo jej to bude, keď už zajtra ideme preč. Pizza rožky boli skvelé. Dokonca sme hrali súťaž, kto skôr zje pizza rožok bez vody. Ja som sa zakusla a začala som sa smiať. Simona do toho kričala: Lea, žuj! Lea! No, ak už len toto nie je komické, tak už skutočne neviem. Vyhrala Dominika.
Prestalo pršať. Šli sme na vlečke deviati až hore na Kykulu. Skoro nám auto aj s vlečkou zapadlo v blate. Cestou sme si spievali riekanky typu: Parira ram, šušňe špáram, na chlebík dám, potom spapám. Vždy sme pridali na volume, keď šli okolu cyklisti. Šťastne sme sa vrátili späť.
Bol problém, kto kde bde spať. Špako nemal stan a pár stanov už premoklo. Rozbalili sme Simonin starý komunistický stan. V tom sme mali spať my, baby. Špako mal spať v stane, kde som predtým spala ja s Dominikou. Simonin komunistický stan bol skutočne obrovský. Ten, v kt. spala predtým Simona s Mončou nám slúžil na ruksaky.

Opäť sme šli do veže. Jedli sme moje skvvelé vitamínové cukríky. Večerali sme, Simona sa vozila na Martinovej BMX. Sedeli sme pri ohnisku a počúvali sme historky Matinej mamy. Vyhodnotili sme najlepšiu vetu (kde? kto? s kým?...).Potichu sme sa smiali na Špakovi, ktorý pár minút nehybne sedel. Mysleli sme si, že zaspal s otvorenými očami. Špako čítal pri ohnisku knihu. Zrazu bol iný ako inokedy. Špako obyčajne zje všetko čo vidí a stále rozpráva. Teraz málo rozprával a nechcel jesť. Vraj nie je hladný. Sám priznal, že ostal s nami len preto, lebo by doma musel robiť. Cenili sme si jeho úprimnosť. Aspoň, že ostal.
Večer sme sa konečne uložili do stanu. Skutočne bol problém aby sa nás 5 zmestilo vedľa seba. Keď si konečne ako tak lahli, Dominika a Maťa povedali, že oni ešte spať nejdú. Odišli zo stanu a za chvíľu prišli zasa. Niečo sa nás vypytovali. Nepamätám si už čo. Z pod nôh nám vytrhli karimatku. Maťa po mne po celej postúpala. Ešte sa ma spýtala či mi to nevadí. Ja som už len niečo zašomrala, lebo som bola strašne unavená. Dominika s Maťou šli spať do stanu, kde boli veci. Chceli sa rozprávať.

Maťa a Doda o niekoľko hodín neskôr keď chceli spať a chcelo sa im cikať...
Dominika: Maťa, veď tu už všetci spia. To sa môžme aj sem pri ohnisko.
Maťa: Počuješ?
Dominika: Čo?
Maťa: To je medveeeeď!!!!
Dominika: To Špako chrápe!

Zobudila som sa okolo 5 ráno. Vonku pršalo. Všetci spali. Bolo počuť ako Špako chrápe. Ja som strašne, tak ako Dominika a Maťa, potrebovala ísť na WC. Nabrala som odvahu a šla som až ku kadibúdam. Nemohla som spať. 40 minút som chodila dokolečka okolo stanov, aby som nezamrzla. Mala som oblečené tričko, mikinu a bundu, ale aj tak mi bola strašná zima. Čakala som, či sa niekto nezobudí. Nikto sa nebudil a začínalo zasa pršať. Išla som spať.
Ráno nás zobudil Špako krikom: Vstavajtééééééééé! Nič krajšie sme si ani nemohli priať. Simona mu vynadala: Ty debil! My ťa tu chováme a ty nás zobudíš ráno o siedmej?! Naraňajkovali sme sa. Niektorí hrali bedminton, niektorí karty. Špako odišiel domov na biku. Kúrili sme v kotli, robili sme si čaj z hnusnej kyselky. Na obed sme mali kuracie stehná. Martin do všetkého dodal Simoninou dýkou. Okolo druhej prišli moji rodičia. Pomohli nám zbaliť stan. Dotriedili sme odpad. Náš pôvodný plán, že budeme triediť flaše nevyšiel. Nikomu sa nechcelo hladať vrece s flašami, tak to hodil do prvého modrého vreca, čo uvidel. Nahádzali sme veci do áut a odfrčali domov.

The End. Alex.

Stanovačka - časť prvá

11. června 2008 v 15:13 | alex |  Život, ktorý "žijem"
Naša stanovačka sa začala piatok poobede. Martina pre mňa prišla o hodinu a štvrť neskôr ako bolo v pôvodnom pláne. Ruksak, spacák, stan a karimatku som hodila na hŕbu vecí na vlečku za autom. Po ceste sme postupne pribúdali a aj vlečka za autom sa plnila. Do auta sme sa natlačili nakoniec deviati. Vyšli sme hore po hrbolatej ceste až na miesto, kde sme si chceli rozložiť stany. Naši chalani vyrazili na bicykloch o hodinu skôr ako my. Na naše veľké sklamanie nás dobehli až tesne pred bránou ranču, na kt. sme stanovali.
Začali sme rozkladať stany. Naši šikovní chlapci vymysleli moderné stanovanie. V jednom stane mali oblečenie, sladkosti a podobné veci a v druhom stane spali. Stany sa nám po cca hodine a pól podarilo rozložiť.
Najedli sme sa koláčov od Matinej babky, po ktoré sme sa cestou stavili. Na večeru sme si grilovali špekačky a slaninu. Naši chalani sú však veľké lamy a tak ich Simona musela učiť štiepať drevo. Chalani len pozerali a pozerali, že od kiaľ to tá Simona vie. Kečo zapálil oheň v grile. Vtedy si vyslúžil prezývku Robinson.
Chalani boli vo vežiach pri vstupnej bráne. Hádzali po sebe kamenmi. Hrali sa na WOW, ako sa zdá. Potom hrali futbal, šli sa previesť na bikoch ku kyselke a späť.
Špakačky boli ugrilované, zelenina nakrájaná. Najprv sme sma najedli my, slečny. Chalani vraj ešte neboli hladní. Nakoniec sa dali zlomiť a šrotovali všetko čo videli.
Špako: Šak minule mi už sanitko volali, čo ma tak pichalo pri srdci, ale to bolo len raz.. Simona, podaj mi tú slaninu
Simona: Prosím ťa, nejedz to radšej...
Špako: Nie tú. Tú neopečenú, tá je mastnejšia!
Neznáma osoba podala Špakovi slaninu.
Špako: Vidíte! Tomuto hovorím jedlo! Simona môžem si požičať tento nôž?
Simona nikde. Špako si zobral Simoninu dýku.
Špako: S týmto som počul, že sa dá aj holiť!
Špako sa začal holiť Simoninou dýkou..
Išli sme sa prejsť. Držali sme sa lana aby sme sa nestratili. Vraj: veď si niečo spievajte nie? Špako pustil na mobile Sweet Dreams od Marilyna Mansona a už to šlo. Chlapci vyspevovali so svojími mega super chraplákmi. Kto nepočul, tak prišiel skutočne o veľa. Potom sme šli cez les a spievali Horela hora, horela; v tej hore hrala kapela... Špako sa obesil na Vinca. Vinco je od Špaka nižší asi o 4 hlavy. Uprestred lesa sme to museli otočiť späť. Cesta bola veľmi zarastená a šmykľavá. Zobrali sme to krížom cez žito.
Špako: Šak Vinco, to je jak môj brat! Simona daj mi tú dýku
Simona: A na čo ti bude?
Špako: Aby som vás mohol ochraňovať.
Simona: Ááá! V tom lese niečo je! Špako, tu máš tú dýku!
Špako: Hehe, ja vás všetkých ochránim!
Po chvíly..
Simona: Kde máš tú dýku?
Špako: Držím ju Vincovi pod hrdlom. Prečo?
Simona: Okamžite ju daj preč! Nerob Vincovi zle!
Trochu poprchalo. Prišli sme na ranč.
Mates: Ja som hladný! Čo máme jesť?
Ja: Tam sú ešte niake špekačky na stole.
Mates: Tie sú už aj 4x umyté! Tie nechcem!
Vonku pri stole sa hrala misa lásky. Ja som nechcela riskovať a tak som nehrala. Začalo poprchať. Stoly a lavičky sme preniesli do kuchyne k Hrobárovi. Jedna stena bola napoly vyvalená, ale hlavne, že sme nemokli.
Mates sediaci chrbtom k vyvalenej stene: Zavrite dvere, fúka mi na kríže...
Ja som sedela/ležala spolu s Ondrom a Vincom vzadu na drevách. Ostatok hral misu lásky. Misa lásky sa okolo jednej zvrhla na Pravdu alebo odvahu.
Luko už si niekedy masturboval? Luko s "veľmi presvedčivým" tónom: Nieeee...!
Holiš sa? Mates: Ako kde? Jasne, že nie...
Okolo druhej sme šli spať. Šli, ale nespali sme. S Dodou sme kecali s Ondrom, Kečom a Radom z vedlajšieho stanu a púšťali sme si songy cez repráky z našich mp3. O tretej sme si povedali asi 10.x dobrú noc a šli sme spať. Naraz pozeráme, že čo to za ľudí s lampášmi tma ide. Pomysleli sme si, že sú to len niaki noční zblúdilí turisti. Oni však začali pri potoku zhľadávať drevo a rovno za našimi stanmi sa snažili založiť vatru.
Ja: Kokos! Jeden vyzerá ako ryšavý Einstein!
Prišla za nimi Martinina mama: Dobrý, kto ste? Čo o robíte?
Noční turisti: Dobrý! My sme extrémisti?
Samozrejme. My sme sa začali na tom nenormálne rehotať. Vraj extrémisti...
Noční turisti alias extrémisti: Keď vám tu budeme vadiť, tka mi kludne pojdeme ďalej...
Potom sme sa báli, že keďže sú to tí extrémisti, aby nám nepodpálili stan. Lahli sme si do stanov, ale extrémisti furt vysvecovali na nás baterkou, lebo si museli posvietiť, kým zapália ohníček...
Dominika: Ty kok*t po*ebaný! Okamžite vypni tú baterku a nesvieť mi tu, lebo ti hubu rozbijem! To sa nedá spať!
Potom sme sa zasa rozpávali s hlavami vonku zo stanov s našimi susedmi (už len Ondro, Miro) o extrémistoch a ich vyčíňaní s baterkami. Nakoniec sme si s Dodou prehodili hlavy na opačnú stranu smerom von. Po chvíli sme si zasa povedali dobrú noc. O chvíľu Ondrovi zablikali extrémisti na hlavu do stanu.
Ondro: Ty extrémista jeden sp*čený! Okamžite prestaň blikať s tou baterkou, lebo ku**a pójdem spať to lesa!
Potom sme sa nekonečne rehotali. Extrémisti odišli po Ondrovom vyhrážaní radšej o 50 metrov ďalej. Vedla Našich susedov spal Vinco s Lukom v stane. Rozprávali sme sa šeptom, aby sme nikoho nezobudili. Naraz Vinco z vedlajšieho stanu zhúkne: Šak ja som hore! Luko tu vyspáva! Potom sme opäť vstali. Nemohli sme späť, pretože sme počuli, ako Špako chrápe. SKutočne to znelo ako ručanie medveďa. Ondro: No ľudia, príroda volá. Ja s Dodou sme sa vybrali do kadibúd na trohom konci lúky. Naraz som pri kadibúdach zbadala niečo čierne a začala som vrieskať a kričať a utekať naspäť ku stanom. Dominika nič nevidela, vycikala sa a prišla späť. Bola som smädná.
Ja: Ondro prosím ťa, daj mi napiť.
Ondro: Veď si strašne chcela ísť na záchod. Už ti netreba?
Ja: Treba, treba, ale tam straší a ja som strašne smädná aj pocikaná.
Ondro mi podal flašu a ja som sa napila. Medzi tým vstala Simona s Mončou.
Ja: Dikes, strašne mi treba cikať, ale tam fakt straší...
Ondro: Mám tam ísť s tebou? Poď. Veď sa neboj, nikto tam nestraší. Maximálne tak vybehne niaky starý úchyl z tých kríčkov...
Prišli sme späť k stanom.
Simona poznamenala veľmi domýšlavým tónom (všetci už dávno vieme, že myslí len na jedno): Vy ste boli spolu na tých WéCkach...?
Potom Simona zistila, že stratila mobil. Radko jej ho ako jediný pohol hľadať. Šiel ju prezvoniť. Ona však nemala signál. Miro išiel za prírodov v spacáku - nechcelo sa mu obúvať. Naraz len pozeráme, že Simona stojí pri lese vedľa Mira. Simona prišla a Miro odhopsal v spacakú k nám.
Simona: Ty kokos! Tam v tom lese niekto je a púšťa pesničky na mobile. Pústí, za chvíľu zastaví, pustí znovu a zastaví a tak to ide stále dookola.
Ja: Vidíš! Ja som to hovorila! Aj tam pri tých záchodoch straší!
Ondro: Čo vám šibe? To boli isto tí extrémisti! :D
Miro sa snažil spolu so Simonou a Radom založiť znovu oheň. OHeň vyhasol ostala už len pahreba. Nepodarilo sa. Už bolo niečo pred piatou a vstal aj Luko. Neviem či ho niekto zobudil, alebo sa zobudil sám. Ja, Doda, Ondro, Miro a Rado sme šli konečne spať. Simona, Monča, Luko a Vinco sa šli pozrieť na extrémistov.
Pokračovanie nabudúce ;) Alex

Bude stanovačka

5. června 2008 v 21:40 | alex |  Život, ktorý "žijem"
9.A ide stanovať. Ak cez víkend uvidíte v správach niečo o podpálenom lese, je veľká pravdepodobnosť, že tam budú niečo hovoriť aj o nás! :D
Užite si víkend.
...vaša Alexia...

MDD

2. června 2008 v 14:19 | alex |  Život, ktorý "žijem"
Skutočne neviem, či to boli bálóny, alebo niečo iné čo rozdávali deťom u nás v sobotu na MDD.
..vaša Alex...
P.S.: všetko naj k Medzinárodnému dni detí. Lepšie neskoro ako nikdy ;).