Červenec 2008

Malujeme

29. července 2008 v 15:16 | alex |  Život, ktorý "žijem"
Ow, shit. Malujeme. Už sa neviem dočkať kedy bude domalované... A hlavne kedy bude preč to vlhko a smrad z farby.
Fuj :(
...vaša Alexia...

Koniec školského roka

26. července 2008 v 18:02 | alex |  Objektívom...
Vo fotoalbume mojej milej bývalej spolužiačky na pokeci som našla 2 fajn momentky z konca školského roka.

21. července 2008 v 20:46 | alex |  Život, ktorý "žijem"
Na našej základnej škole som prežila krásnych deväť rokov. Spoznala som kopec ľudí, ktorí sú, a dúfam, že ostanú mojimi priateľmi. Nikdy nezabudnem na to, ako sme bežali do školy aby sme stihli hodinu, na všetky tie hlášky, ktoré som si celý rok poctivo zapisovala, na trapasy, na milých ale aj na tých horších učiteľov. Na Matino frflanie na obedoch, ktoré sa zdalo byť nekonečné. Možno mi bude predsa len trochu chýbať ;). Na naše dlhé cesty domov, vždy sme pokecali pri Coop Jednote. Na to, ako sa mnohí nenávideli a mnohí milovali.

Ostrihom

15. července 2008 v 8:08 | alex |  Život, ktorý "žijem"
Keď sme sa vracali domov zo Srbska stavili sme sa v Štúrove a v Ostrihome. Išli sme do katedrály. Slečna Alexia má však astmu a bola veľmi unavená z cestovania. Povedzme, že tých 190 schodov hore ju trochu rozrušilo (nadávala a vykrikovala som na všetky svetové strany :D). Keďže pomsta je sladká tak som vyskakovala našim členom rodiny do objektívvu a vyplazovala jazyk, keď chceli fotiť. On totiž nikto nebude mať potešenie, z pekných fotiek, keď ma ten výstup až úúúplne hore stál skoro život. Samozrejem, že aj aj som fotila. To sú jediné fotky, na ktorých netrčí hlava neznámej osoby s vyplazeným jazykom.
Umieram od smiechu keď vidím tie fotky.

...vaša Alexia...

P.S.: Aj tak ma štve, že síce je tam moja hlava ako kompozičný prvok, ale kompozícia sa tam hladá veľmi ťažko. Zato ten zámer ja na 100% jasný :P :D

Srbsko08

14. července 2008 v 10:03 | alex |  Život, ktorý "žijem"
Srbsko je krajina tisíciach možností. Možno by si niekto povedal, že ísť na dovolenku do krajiny, o ktorej každý druhý týždeň hovoria v správach na Markíze o 19:00. Niekedy mám pocit, že v televízných novinách chodia stále tie isté zábery dookola. Asi preto, že v skutočnosti to až také drsné nie je. Pokuta za prekročenie rýchlosti 40€ je trochu moc na srbské pomery. 1€ = 79 dinárov. Ekonomika Srbska na tom nie je najlepšie, ako ste mohli vyčítať z kurzu na euro. Akolo ciest sú lány kukurice, žita, slnečníc. Väčšina obyvateľov sa živí poľnohospodárstvom. Na pumpách je Diesel D2 pre traktory.
Ujo: A aký diesel ti ide do auta?
Tato: Diesel nie? Aký je rozsiel na tých vašich pumpách medzi EvroDieselom a D2?
Ujo: D2 ide do traktorov.
Traktor, kombajn, balička.. príde si to na pumpu a v poho si natankuje.
Srbské obedy. Najprv si naložíte polievku, potom prinesú na stôl mäso s niakou sladkou pudingovou omáčkou (napr. cerešňou, ríbezlovou, alebo jahodovou) (túto časť obedu som vždy vynechávala), potom sa prinesú smažené zemiaky s pečeným mäsom (hovädzie, bravčové), zeleninou a chlieb (v Srbsku neexistuje chlieb ako ho my poznáme, majú len sendvičový).
Konečne sa na stôl prinesie aj niečo na pitie, aby ste mali čím zapíjať. Ste už úplne plný po krk jedla, tak aby vám to šlo asi lepšie dole. Povedia vám: Veď si ešte nalož, vyzeráš biedne. Tak si ešte naložíte. Zje sa velká väčšina toho, čo sa prinesie na stôl. Ostatné sa odnesie. Prinesie sa 10kilový melón. Žltý (banánový) a normálny červený´(zelená pláž, červené more, čierny ľudia plávajú v ňom.. ;)). Dáte si melón. Vtedy vám povedia: Veď si daj, aký je sladký! To nejde ani do brucho to ide hneď do obličiek. Celý 10 kilový melón sa kompletne zje+ ešte malý 5 kilový banánovy tiež. Prinesie sa torta, alebo koláč. Vyzerá to síce neodoladeľne, ale neradno sa zahrávať. Srbské sladkosti sú sladšie ako cukor. Tie ich šlahačkové, ananásové, zmrzlinové torty. Vždy si teba povedať, že chcete veľmi málo. Je to síce len šlahačka, ale dáte si dva hryzi a máte pocit, že vybuchnete a všade naokolo bude lietať jedlo. Keď sa posťažujete, aký ste plný a že už ani zo stoličky sa nezdvihnete ešte niekto dodá: Veď si nemusela toľko jesť. Ja som ťa nenútil. Zazmienku stojí tiež typické srbské jedlo - gibanica. Pre Srbov je typická asi tak, ake pre nás halušky. Gibanica vždy bolo jedno z mojích oblúbených jedál. Tento rok ma ju teta konečne naučila robiť.
Von sme chodili o 22:00 autobusom do centra. Prechádzali sme sa pri Tamiši, jedli pizzu, pukance. Pili Colu, alebo pivo... chodili na diskotéky. Pri Tamiši (hehe, čo som našla vo wikine http://upload.wikimedia.org..., presne pri tej lodi sme sa prechádzali) bola jedna veľká diskotéka (ak ste ešte nezatvorili ten obrázok, bolo to za tým bielym domom v diaľke) pod holým nebom. 500 ľudí v mojom veku skáče na hitovky ako zremixovaný Schnappi a podobne. Rozhodla som sa nezúčatniť toho hromadného bláznovstva a radšej som sa rozprávala s Nikolom (sesternicin kamarát (áno, mužského pohlavia)) na lavičke. Niekto šikovný, posielam vrúcny pozdrav sesternici Márií, ma vytiahol 5 metrov od reprákov. Potom som celý večer vôbec nič nepočula a myslela som si, že už som nadobro hluchá. Naspäť sme šli taxíkom o druhej ráno za 150 dinárov (cca 50-60,- Sk). Najbližší autobos nám šiel až o piatej ráno.
Srbská mládež je trochu materialistická. Zabúdajú na to, že nie je všetko zlato čo sa blíska. Konkrétny prípad: Ležíme na roztiahnutom kresle a pozeráme v TV reláciu o srbských prominentoch. Hovorili o niakej pani, čo bola na dovolenke v Malajzií. Nezapočula som meno ani povolanie.
Mária: Za čo je ona taká škaredá?
Na to jej jej 19 ročná sestra odpovie: Za to že je tolko inteligenntná.
Na to sa Mária veľmi zamyslí a ide sa pozrieť do zrkadla. Vtedy som fakt krútila halvou a chytala sa zároveň za brucho od smiechu.
Srbské mená. Srbské mená môžu byť fakt zabijak. Zlatko, Bojan, Savo, Nikolo.. to je len zlomok.
Kúpali sme sa na jazere. Žiaľ zabudla som ako sa volá, vlastne nikdy som nevedela ako sa volá. Na Dunaji podmýva voda breh a celá pláž sa prepadá. Pár ľudí sa tam vraj utopilo.
Aj by som zabudla. V Srbsku je strašný smrad a všetci frčia na Turbo-folku. Ten Turbo-folk mi až tak nevadí, mám ho dokonca celkom rada, ale ten neskutočný smrad... Jednak v meste kde sme bývali je spaľovňa odpadu a v každom druhom dome majú sviňe, kravy, alebo pri najmenšom aspoň sliepky.
Toľko aspoň niečo o Srbsku. Bolo tam fajn.
...vaša Alex...
P.S.: Pri jazere som odchytila jedného chudého mládenca. Cvak, cvak ;) http://www.postimage.org...
P.S.2: Nafotila som 1122 fotiek aj s cestou (zastavili sme sa na Balatone a v Štúrove). Chystám sa spraviť na blog niaky výber. Vlastne, už som s tým začala.

Bye Bye

4. července 2008 v 14:45 | alex |  Život, ktorý "žijem"
Ideme dovolenkovať do Srbska. Netuším, kedy sa vrátime. Prinesiem kopec fotiek. Posielam veľkú pusu. Opatrujte sa.
...vaša Alexia...