Duben 2009

Bude zo mňa misionár zvestovateľ fotografista

13. dubna 2009 v 20:52 | alex |  II. kapitola
Dnes som prišla domov od babky z cintorína. Pozrela som sa do zrkadla a hneď mi to bolo jasné. Bude zo mňa misionár zvestovateľ fotografista. Hneď som si šla vziať Bibliu a cvičiť si čítanie z nej pred zrkadlom.
Naraz sa oco ozval z WC: Prosím ťa, mohla by si si ísť čítať niekam inam a nerušiť ma pri mojej veľmi dôležitej činnosti? Nemôžem sa pri tebe ani vys**ť.

Toľko o tom, ako som sa chcela stať misionárom zvestovateľom fotografistom.


...vaša Alex ;) ...

Všetci ľudia = jedna diera

12. dubna 2009 v 17:18 | alex |  II. kapitola
O niektorých ľudoch si myslíme, že sú iní ako ostatní. Niekoho spoznáme a sme ním nadšení. Každým pohybom, krokom, slovom. Chceme s tým človekom stráviť nejaký čas. lepšie ho spoznať. Myslíme si, že za to stojí. Takých ako on je predsa málo. Možno je jediný svojho druhu.
Neskôr nás parkrát sklame. Povieme si, že to nič nieje. Veď sa ospravedlní a oľutuje svoju chybu. Potom to spraví znova a znova. Prestane mu veriť. Keby to naozaj ľutoval, už to nespravý. A on to robí stále dookola. Dookola. Už sa vám ani neospravedlní.
A znovu príde niekto nový. Naivne si myslíte, že je iný. Všetko sa zopakuje. Nádeje, sklamania.
Vtedy si uvedomíte, že neexistuje nikto výnimočný. Všetci sme rovnakí.


Alex