Září 2009

Vzťah

24. září 2009 v 0:06 | alex |  II. kapitola
V poslednom čase je to zlé. Môžem za to ja. Krok za krokom všetko ničím. Ja. Nevkusnými žartami o rozchodoch, hlúpymi depkami, žiarlivosťou, závisťou.
Tento článok mal približne 600 slov. Bol o našom vzťahu. Potom mi došlo, čo by sa stalo po jeho zverejnení. Niekoho by som unudila k smrti a ty by si mi riadne vynadal.

Alexia.

Fuck

22. září 2009 v 7:04 | alex
Teraz neviem, čo môžem očakávať.
Neviem čo sa stalo.
Asi sa všetko zmení. Úplne všetko.
Viem, že to čo bolo predtým bolo zlé. Ale mala som to svojím spôsobom rada. Aj keď...
To je už jedno. Je koniec.

Miss A.

Down

16. září 2009 v 22:53 | alex
A preto sa oplatí žiť v sklenenej krabici. Bez zbytočných opovrhovaní. Zbytočných záťaží a straty času.
Človek vraj sám ďaleko nedôjde.
Horšie je keď si myslel, že nie je sám. Nakoniec zistí že je. Potom sú mu všetky milé reči ako skutočne veľa v niekoho živote znamenáte tak na 2 veci.
Kto do teba kameňom, ty do ňho väčším.
Fuck system.

Alex.

Rýchlo, hneď...

10. září 2009 v 20:34 | alex |  II. kapitola
Prosím. Hovor niečo. Píš. Hocičo. Len nech na to nemyslím. Rýchlo, hneď, čo najskôr. Chcem zabudnúť.
Neznášam ťa! Zmizni z môjho života!
A.

Sedemnásť_17

2. září 2009 v 22:37 | alex |  II. kapitola
Kurus. Ona bola dnes sladká. Bežala za mnou cez celú ulicu v topánkach na podpätkoch, strkajúc do všetkých aby prešla, kričiac: Leaaaaaaa!
Potom sa na mňa vrhla. Milo, srdečne ma objala.
Ja som strašne rada, že ťa vidím. Veľmi si mi chýbala.
Po tom, ako to dopovedala, na mňa vrhla tradične 2 minúty klebiet. Ostala ticho.
Počj Lea! Ale ja som si našla u nás chlapa.
Povedala to tým milým hlasom, akým hovoria všetci zamilovaní.
O pár minút neskôr v triede kričí: Heeej! Vy ste vedeli že Lea má dnes narodeniny? To je úplne super, Lea!
Hneď začala spievať a pritom nahodila super disco tanec do rytmu:

Má sedemnásť a vôňu ženy
a v očiach otázku, čo láska zmenííí...

Vtedy som ešte nevedela, že si to budem musieť vypočuť ešte 3x, od iných "spevákov". Hm. Nemám rada Elán.

Po škole sme šli k Stanovi na intrák. Spravil nám kávu s penou a dokonca aj s krémou. Je podozrivo milý.

Ow, áno. Dnes mám 17.
To je presne ten vek, kedy som chcela Robkovi povedať, že mám toľko ako on, keď sme sa spoznali. Aj som mu to povedala. Sme si pospomínali na to, aký sme boli strašní "puberťáci".

Obdivujem tú nezištnosť ľudí. Začne to tým, že mi napíšu na icq. "Ahoj. Tak ty máš dnes narodky? Tak to všetko naj. A počuj, potreboval by som pomoc..."

Niekedy sa medzitým objaví aj tá "vôňa ženy".

A ráno ma veľmi potešil Matt. Dlhým narodeninovým blahoprianím, ktoré ma od srdca dojalo.

Tiež ráno moja malá sestrička. Ušila mi Neechee z Emily the Strange. Jou jou. Som na ňu hrdá. Poobede ma napomenula, že mačky nerobia haf haf, ale mňau :).

Jojo. Jojo bol dnes milý. Veľmi. Potešil ma viac ako zvykne inokedy. Dokonca mu nevadilo, že som dala preč ofinu. A vrieskal so mnou do telefónu od rozrušenia - on ma za to vždy napomína :)

Zajtra idem na druhú. Tak. Ja idem.
Dnes mám už 17.
A dnes budem prvýkrát spať ako 17-ročná...
Jaj dobre. Stíchnem už :D

Majte sa. Alex :)