Prosinec 2009

On a ona.

29. prosince 2009 v 13:42 | alex
Vtedy sme spolu boli ešte krátko. Mali sme imatrikulačky. Zabávali sme sa. Ja som chcela ísť domov, ale ona hovorila aby sme ešte ostali. Povedala o ňom, že je idiot, že si ma nezaslúži. Udrela som ju. Nikdy som to neoľutovala. Až do dnes.
Mala si mi vtedy streliť tiež a potom ešte a ešte... Až kým by som sa nespamätala. Mala som ťa vtedy počúvnuť.
Ďakujem.
A.

Jozef

20. prosince 2009 v 20:12 | alex |  II. kapitola
Kto už je len on, že môže hodnotiť moje slová a správanie.
Boh?
Sorry, že som si to nevšimla skôr.

A.

Láskovci

17. prosince 2009 v 20:19 | alex |  II. kapitola
Aj teba zjem, aj teba zjem a teba tiež. Všetkých vás láskou zožerem.
A už budú prázky. A ja budem 3 týždne bez školy. Stavať snehuliakov, geľovať sa, sánkovať.


Vaša Alexia :).

Boh

8. prosince 2009 v 21:22 | alex |  II. kapitola
V poslednom čase sa to zmenilo. Je pre mňa jedinou nádejou. Dogmou pre ktorú žijem.
Je to ako keď ste do niekoho veľmi zamilovaní. Zobudíte sa uprostred noci a začnú vám po tvári stekať slzy šťastia.

Alex.

Perina

6. prosince 2009 v 21:38 | alex |  II. kapitola
Ležala na posteli. Hľadela na telefón. V duchu sa pýtala samej seba, či mu má zavolať. Po ich poslednom stretnutí sa mu bála čokoľvek povedať. Mala strach o ich vzťah.
Zaspala a on ju prebudil. Opäť nadobudla trochu istoty. Cítila v jeho hlase istý druh radosti, ktorý robil šťastnejšou aj ju.

Alex.