Leden 2010

Stalo sa to v jeden blbý deň

31. ledna 2010 v 22:36 | alex |  II. kapitola
Sadla som si a čakala. A potom prišiel autobus, po ňom ďalší. Neprišiel. V poslednom čase mi stále robil napriek. Urážal ma kedy to len šlo. Neverila som žema až tak nenávidí. Po tvári mi stekali slzy. V duchu som si opakovala, že sa mi to len sníva. Neprišiel. Ostala som úplne sama. Mohla som byť vygumovaná zo sveta a nikto by si to nevšimol. Utrela som si slzy a odišla. Na vine som si vraj sama. Tvári sa, že sa nič nestalo. Hľadí na mňa ako na najhlúpejšiu zo všetkých husí. Mala som odísť pri prvej facke a viac sa neobzerať. A.

4 hodiny

20. ledna 2010 v 20:04 | alex |  II. kapitola
Posledné tri dni som strávila v nemocnica. S radosťou by som sa tam vrátila. Som doma 4 prekliate hodiny a už to vidím veľmi biedne. Neskutočný teror. A.

Odkaz pre slečnu S.

8. ledna 2010 v 21:58 | alex
Ahoj Slnko.
Chcela som ti to povedať osobne, no nemohla som. V poslednej dobe Ťa často nestretávam na školských chodbách. 1. septembra vyrážame do Ríma spoločne a oslávime tam moju 18tku. Moc sa teším. Bude to ako za starých čias, keď sme spolu chodili na základnú a boli sme spolu každý deň. Posielam pusu.
Tvoja L :)