Červenec 2010

To čo nám ostalo

20. července 2010 v 8:40 | alex |  II. kapitola
Posledné dni sú zvláštne dokonalé. Možno to je tým, že nič nie je tak, ako sme si to naplánovali. Památám si aký si z nej bol kedysi nadšený. Svietili ti oči keď si o nej hovoril. Tešili sme sa z toho obaja. Každý svojim spôsobom. Myslím, že takto pred rokom sme boli oveľa šťastnejší ako dnes. Len sme si to neuvedomovali.
N.
Načahovali sme sa za oblakmi, ale namiesto toho máme len búrkové mračná za nechtami.
Vaša Alex.

4 dni

16. července 2010 v 13:13 | alex
Poznáte ten festival. Pohoda.
Dokonalý vo všetkých smeroch. Každý koho stretnete sa ihneď stane vašim najlepším priateľom. Poradí, pomôže, pokecá, pozve na pivo...
Rada sa tam vraciam. Pre tú pohodovú atmosféru vo všetkých zmysloch slova.
Ako malá som počúvala pri východe Slnka hudbu, ktorá sa od tial tiahla až k nám. Nechápala som čo na tom ľudia vidia.
Stretla som ho. Dlhé blond vlasy, svetlé oči, v ruke držal pivo. Hrali sme spolu na klavíri, stavali hrad z piesku, naučil ma hrať poker.
Šla som domov. Pár dní mi ešte vydrží to nadšenie zo života ktoré tam vždy znovu a znovu nájdem. Nový zmysel žitia. Ďakujem.

Alex :)