Květen 2014

Plynutie času

6. května 2014 v 2:22 | alex |  III. kapitola
Čauko, čauko, ahojte ahojte.
Som tu.
Znova.
Potrebujem si zapísať pár vecí.
Narodí sa malé mimčo a bude to krásne. Preboha.
Keď som tento blog pred nekonečným množstvom rokov zkaladala,
nikdy by som nepovadala, že veci sa budú mať takto.
Som vďačná. Uvedomila som si od vtedy veľa vecí.
S vekom sa človek učí inak vnímať plynutie času. Naučíte sa ho organizovať tak, aby ste prežili. Nie toto nie je rozdelenie času medzi videohrami, televíziou a učením sa.
Kompletne sa zmení váš repríček hodnôt. Nesnažte sa veci v živote nikdy urýchlene pochopiť. Všetko príde absolútne samo. A keď to príde, pochopíte prečo. Možno nie hneď, ale raz vám to bud jasné. Ako na seba všetko nadväzuje. Občas dostanete šancu niečím kompletne zmeniť Váš život. Stále som neprišla na to, či tieto príležitosti brať, alebo nie. Som z nich doslova posratá. Keď zistím, napíšem ako to je. Dostala som jednu radu. Keď sa nevieš rozhodnúť tak sa spýtaj samej seba, či to skuťočne chceš. Ak áno tak to sprav a nebudeš to ľutovať.
Späť k rebríčku hodnôt a rozdelovaniu času. Teraz je to: rodina, partrner, štúdium, práca, jedlo. Nie nevyhnutne v tmto poradí. Zistila som, že nemám hobby, lebo naň nemám čas, prípadne peniaze. V každom veku sa stretávajte so svojimi rovesníkmi, majte čo najviac najrozličnejších priateľov, nikdy nikoho neodsudzujte. Osobne to mám tak, že ľudia s ktorými trávim príliš veľa času mi psotupne začnú liesť na nervy. Nájdite si ku každému svoj osobný vzťah, pristupujte k ľuďom ako k žijúcim bytostiam. A teraz nechcem povedať klišé. Buďte ľudský. Rozprávajte sa s ľuďmi ako keby ste to boli vy.
V tomto repríčku udržujte vždy rovnováhu medzi diverizitami. Všetko bude potom v poriadku. Nebojte sa obetovať čas pre veci, ktoré pre Vás sú dôležité, aj keď to nie je práve v pláne.
Vždy som si robila plán. Je to cool, ale keď sa poruší, mám problém vyrovnať sa s tým. S tám sa budem musieť naučiť žiiť.

Plynutie času vnímam hlavne na ľuďoch. Nikdy som nechápala tento ako som si myslela "blud" starách ľudí: "Len teraz som bol v tvojom veku a už mám -ku. Ubehlo to ako voda-"
Už to chápem. Nič mi to nehovorila, lebo moje spomienky boli prd. trvali len no max 9 rokov. A aj to útržkovite. Preto je mimochodom dobré písať si denník. Aby si si zapamätal čo sa dialo.
Dnes vidím na "malých" bratrancoch ako rastú. Úplne v nich vidím rastúci charakter. Pozorujem ich povahové črty a charakter. Snažím sa ich odhadnúť. To je najviac brutálne. Ako sa menia, vyvýjajú a stále učia niečo nové.
A presne také bue aj to bábo. Bude rásť a každý deň sa naučí niečo nové. Joj. Milujem ho už teraz. Budeme BFF, a bude ma zbožňovať.

Ďakujem TI.


A.